Rýchly ekonomický kolaps, ktorému Británia čelí, je len zrýchlenou verziou toho, čo čaká celú Európu: neudržateľné pôžičky na financovanie rozdielu medzi vysokými cenami energií a tým, čo si domácnosti môžu skutočne dovoliť. Po sabotáži plynovodu Nord Stream už nie je cesty späť. Európa už nemôže fyzicky dovážať ruský plyn – ceny zostanú vysoké, kým Európa nevybuduje ďalšie energetické kapacity, čo môže trvať roky.
Čo z toho pravdepodobne vzíde? Vysoké ceny energií spôsobia, že európska výroba nebude konkurencieschopná. Európski výrobcovia budú nútení premietnuť vyššie náklady na energiu do svojich cien a spotrebitelia budú môcť lacnejšie nakupovať výrobky z krajín s normálnymi cenami energie. Jedinou logickou európskou reakciou na hrozbu rozsiahlej deindustrializácie je zvýšenie ciel. Jedine tak možno vyrovnať ceny drahšieho európskeho tovaru a lacnejšieho zahraničného tovaru, a tým umelo podporiť európsku výrobu. Táto stratégia síce zníži životnú úroveň a pripraví Európanov o lacnejší tovar, ale zachová aspoň niektoré pracovné miesta vo výrobe.
Jedinou logickou európskou reakciou na hrozbu rozsiahlej deindustrializácie je zvýšenie ciel.
Tento proces sa nápadne podobá začiatku veľkej hospodárskej krízy. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa západné ekonomiky kvôli jednostranným finančným dojednaniam iniciovaným Versailleskou zmluvou nesmierne zadlžili. V roku 1929 sa zrútením amerického akciového trhu odstránila jedna z kľúčových zostávajúcich opôr a západné ekonomiky sa zrútili. Najskôr sa zrútila Európa, a keď vyschol obchod, nasledovala ju Amerika.
Moderné západné ekonomiky sa zadlžujú už desiatky rokov. Od zablokovania na začiatku roku 2020 sa však toto hromadenie dlhu rozbehlo na plné obrátky. V roku 2019 predstavoval pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne 83,8 %. V roku 2020, po predstavení záchranných opatrení v rámci (covidových) výluk, vystrelil na 97,2 percenta. V rovnakom období sa pomer dlhu k HDP vo Veľkej Británii zvýšil z 83,8 percenta na 93,9 percenta. Ide o najväčšie jednotlivé zvýšenia v histórii. Nárast dlhu počas výluky bol pravdepodobne nevyhnutný. Určite však vyvolalo začiatok inflačných tlakov, ktoré teraz vidíme všade, najmä preto, že samotné výluky úplne rozvrátili dodávateľské reťazce. Viac peňazí sa teda naháňa za menším množstvom tovaru. Ale to, čo sa stalo od začiatku tohto roka, je niečo úplne iné.
Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala v Európe vojnu o ceny energií, ktorá si vynucuje ešte vyššiu mieru vládnych pôžičiek na pokrytie nákladov na energie. Na rozdiel od výluk toto zvýšenie cien energií vytvára priamy tlak na ceny aj obchodnú bilanciu medzi krajinami. Vyššie ceny energií znamenajú, že Európa musí posielať viac eur a libier do zahraničia, aby získala energiu, a tak hodnota dovozu rastie a tieto vyššie dovozné náklady sa prenášajú na spotrebiteľov, pretože podniky sa snažia kompenzovať rastúce náklady na energie zvyšovaním cien. Táto situácia už nie je ani zďaleka udržateľná. To je takmer určite náš okamih z roku 1929.
V 30. rokoch 20. storočia sa Európa prepadla do hospodárskej diery. Jej ekonomika sa zrútila, a tak všetok obchod so zvyškom sveta bol stiahnutý do čiernej diery spolu s ňou. Európa sa potom obrátila sama proti sebe a začala zvyšovať obchodné bariéry, aby si zachovala aspoň zdanie hospodárskej normality. Išlo o klasický prípad toho, čo ekonómovia nazývajú „omyl kompozície“: čo bolo dobré najmä pre Európu, bolo zlé pre svetovú ekonomiku, a pretože Európa bola súčasťou svetovej ekonomiky, ukázalo sa, že je to zlé aj pre Európu. Svet sa prepadol do depresie.
Mohlo by sa to isté stať aj dnes? Úrad obchodného splnomocnenca Spojených štátov odhaduje, že Spojené štáty v roku 2019 uskutočnili obchod v hodnote viac ako 5,6 bilióna dolárov, čo predstavuje zhruba 26 % HDP. V tom istom roku bol obchod s Európskou úniou odhadovaný na 1,1 bilióna dolárov – to je približne 20 percent celkového obchodu. S tým, ako sa Európa prepadá do mínusu, bude tento obchod klesať s ňou. Americká ekonomika, ktorá je už aj tak slabá, sa pravdepodobne prepadne tiež.
Jedným z kľúčových rozdielov je, že tentoraz existuje konkurenčný ekonomický blok, ktorý by mohol byť od tejto dynamiky izolovaný, a to novo vznikajúce Brics+: Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika a Argentína – do frontu sa pridávajú aj Irán, Turecko, Egypt, Indonézia a Saudská Arábia. Od začiatku vojny na Ukrajine krajiny Brics upevňujú obchodné a finančné väzby a pridávajú nových členov. Zdá sa, že cieľom týchto ekonomík je čo najviac sa oddeliť od Západu. Ak sa im to podarí – a zdá sa, že áno – môžu sa vyhnúť depresii. Sabotáž plynovodu Nord Stream by mohla byť bodom, ktorý budúci historici označia ako koniec západnej dominancie.
Comments